Doma som pred každým kŕmením musela cvičiť Vojtovou metódou s dievčatami a každý druhý deň sme išli s Liliánou do nemocnice na kontrolu hlavy, či nebolo potrebné odsávať nadbytočnú kvapalinu z hlavičky. V hlavičke jej zostala cysta po zakrvácaní a má aj strabizmus. Pravidelne sme chodili aj na očné oddelenie, lebo veľmi jej zabiehali očká. Striedavo som jej zalepovala oči.

K tomu pribudla po pol roku epilepsia. Liliána sa úplne zasekla vo vývoji. Jej stav sa zlepšil, keď jej z hlavičky vyoperovali rezervoár. Vtedy sme s ňou začali znova cvičiť a chodiť na rôzne terapie.

S malým dievčatkom sme pravidelne navštevovali hipoterapiu, kraniosakrálnu terapiu, cvičenie metódou Bobath a Dévény. Chodí aj na masáže, či do snoezelen miestnosti. Liliánka tiež absolvovala niekoľko rehabilitačných pobytov v súkromnom centre a cvičí aj ambulantne. Všetky terapie a rehabilitačné pobyty si platíme sami. Je to náročné, ale nevzdávame sa a bojujeme. Chceme dosiahnuť, aby sa Liliána naučila sama sedieť, štvornožkovať, stáť, chodiť a aktívne používať všetky štyri končatiny. Jej telesný rozvoj samozrejme úzko súvisí s tým psychickým, preto navštevujeme aj logopédiu a špeciálnu pedagogičku. Vďaka terapiám, rehabilitačným pobytom a vytrvalosti malého dievčatka sa jeho stav zlepšuje. Najviac pomoci potrebuje pri každodenných činnostiach ako je premiestňovanie, hygiena, stravovanie či obliekanie.

Po mentálnej stránke je Liliána v poriadku. Je to veselé, usmiate dievča, všetko ho zaujíma, všetko by skúšalo a robilo ako jej rovesníci. Práve preto sa čoraz častejšie vypytuje, prečo ona nevie sama sedieť a chodiť, prečo musí sedieť vo vozíku, prečo nevie používať svoje končatiny, prečo musí stále cvičiť. Je to ťažké, ale vo všetkom jej pomáhame a chceme jej umožniť, aby aj ona žila plnohodnotný život.

Okrem Liliány má vážnu diagnózu aj jej otec. V roku 2008 prekonal transplantáciu pečene. Jeho zdravotný stav kolíše. Keď sa má dobre, pracuje na štyri hodiny ako mechanik elektrických zariadení.